Aj tento rok sa žiaci našej školy zapojili do súťaže Lesov SR. Trieda Macka Pu pani učiteľky Timky Ivaničovej tvorivo písali, vyrábali knihy a zaujímavé dielka, ktoré zaslali do súťaže a budú tak bojovať o zaujímavé ceny. Držíme palce! Zverejňujeme príbehy niektorých z nich.
Brumkove dobrodružstvá z lesa
Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden
macko, ktorý sa volal Brumko. Brumko zažil veľa dobrodružstiev, ale žiadne
nemalo taký úžasný koniec ako toto.
Raz sa macko Brumko vybral do
neďalekého lesa, že si nazbiera maliny a černice. Pustil sa po lesnej
cestičke, až dorazil na čistinku, kde rástli najsladšie maliny z celého
lesa. Keď pristúpil bližšie zistil, že v kroví nie sú maliny, ale
hruštičky a jabĺčka. Brumko si ich chcel zobrať, ale zrazu vykríkol:
„Aúúú.“ Veľmi sa zľakol. No to len jeden malý ježko Pletko mal na svojich
ostrých pichliačoch tie jablká a hrušky.
„Ahoj, ja som ježko Pletko.
A ty si kto?“
„Ja? Ja som macko Brumko. Milý
ježko Pletko, dal by si mi prosím ťa jednu hrušku, alebo jablko?“ – spýtal sa
macko.
A ježko povedal: „Môžeš si
zobrať, ale musíš mi pomôcť nájsť ďalšie ovocie, lebo sa chystám na zimný
spánok.“
Brumko mu pomohol a potom sa
vybral cestou domov. Zrazu sa začalo stmievať a Brumko sa stratil
v lese. Blúdil, blúdil, až nakoniec si sadol ku starému dubu. Rozplakal
sa, lebo si myslel, že už nikdy nenájde svoj domov. Malá svetluška Metluška si
poletovala po lese a začula Brumka plakať. Keď priletela bližšie, tak si
všimla ako sa macko trasie od zimy a strachu. Svetluške prišlo ľúto
Brumka, preto mu pomohla. Najprv mu iba zakrúžila nad hlavou, no macko ju pre
slzy nevidel. Svetluška mu tak veľmi chcela pomôcť, že privolala všetky svoje
kamarátky z lesa. Ich svetielka boli také silné, že macko opäť našiel
lesnú cestičku. Viedli ho takmer celú noc, až došli ku jazierku. Malé svetlušky
boli také unavené, že im vyhasli svetielka. Brumko sa im za ich pomoc poďakoval
a milo sa s nimi rozlúčil. Macko chcel prejsť cez jazero a tak
si začal stavať loďku, ale nedarilo sa mu. Kačka Popletačka si ho všimla
a z druhého brehu mu dotlačila loďku. Milá kačička si zavolala
kamarátov a spolu Brumka odtlačili na druhú stranu jazera.
„Ďakujem ti veľmi pekne, kačka
Popletačka, keby si nebola ty a ani ostatní, tak by som sa domov nikdy
nedostal!“ – povedal šťastne macko.
Na druhý deň sa išiel macko
Brumko poďakovať ježkovi Pletkovi za fajné jabĺčko a hruštičky a svetluške
Metluške. Všetci svorne povedali: „Veď kamaráti sú nato, aby si pomáhali.
Autor: Mária Kalmáneková
O lesných zvieratkách
Kde bolo, tam bolo, v jednom
lese žila medvedica s rodinou. Mama medvedica povedala malému medveďovi,
že či sa mu nechce ísť s bratom na prechádzku. Medvedích povedal, že
s ním pôjde veľmi rád. Vydali sa teda na cestu. Po ceste stretli líšku. Je
to medveďova kamarátka. Opýtala sa, či môže ísť s nimi tiež. Medvedík
súhlasil. O chvíľu stretli vlka. Tiež sa chcel ku nim pridať. A tak
šli všetci spolu lesom. Išli, išli, až zablúdili. Nezačali panikáriť, ale
utáborili sa. Na druhý deň ich začali rodičia hľadať. Išli hlboko do lesa
a tiež sa stratili. Preto museli zavolať lesnú políciu a to bol
zajac. Všetkých našiel za pár minúť. Les poznal veľmi dobre. Spoločne sa
vrátili domov. Ujo zajac- policajt pochválil deti, že sa nerozdelili, ale
zostali pokope a nebáli sa. Medvedica dala zajkovi za odmenu sladkú
mrkvičku. A medvedia rodinka si dala medík.
Ako zmizla celá medvedia rodina
V lese zavládla pani zima.
Očakávali, že bude dlhá a veľmi tuhá, Keď napadol prvý sniežik, zvieratká
– kamaráti sa veľmi tešili na prvú sánkovačku, ale nevedeli nájsť bračekov
medvedíkov. Pobrali sa všetci za zajkom policajtom. Začalo sa veľké hľadanie po
celom lese, ale nikde ich nenašli. Ako by sa vyparili. Zima už sa blížila ku
koncu a zvieratká začali cítiť vo vzduchu jar. Občas si spomenuli na medvediu
rodinku, ale mysleli si, že odišli do iného lesa. Keď tu zrazu zo skál hlboko
v lese počuť medvedie mrmlanie. Celá medvedia rodinka sa vynorila
z lesa. Ako počítajú, tak počítajú, o jedného je viac. Kamaráti ku
nim pribehli a vypytovali sa, že kde celú zimu boli, rozprávali im ako ich
hľadali aj so zajkom policajtom. Medvedica sa len smiala a povedala, že
keď je tuhá zima, tak medvede idú do brloha spať zimným spánkom.
A najmenšie medvieďa len vyvaľovalo malé očká, lebo ešte nikoho nepoznalo.
Veľmi rýchlo ho kamaráti zobrali medzi seba a hrali sa s ním. Teda
vlastne s ňou, lebo to bola malá medvedica Zuzanka. Ujo zajac si pľasol
labkou po čele, že ho to skôr nenapadlo, že medvede chodia v zime spať.
Odvtedy si to každý pamätal a na jeseň sa chodili spolu rozlúčiť.
Autor: Janka Garayová
Zvieratá v lese
Jedného pekného rána išla Natálka a Jakubko do lesa zbierať
hríbiky, ktoré ich naučila spoznávať ich stará mama, ktorá ich vychovávala
sama, lebo ich rodičia umreli počas nehody. Stará mama nemala veľa peňazí na
výchovu detí a veľa krát chodila do lesa zbierať lesné plody. Starká bola
čím ďalej slabšia a slabšia a preto deti chodili do lesa zbierať
lesné plody, z ktorých im starká navarila. Bolo to aj v to ráno, počas
ktorého sa deti stretli s trpaslíkom, ktorý sa im zjavil pod vŕbou pri
malom potôčiku. Ten ich poprosil o pomoc s odnesením raždia. Deti mu
ochotne pomohli a trpaslík ich z vďaky obdaril schopnosťou porozumieť
reči zvierat a komunikáciou s nimi. Počas spätnej cesty deti začali počuť
hlasy zvierat, ktorým rozumeli. Tento príbeh porozprávali starej mame, ktorá im
na to odpovedala s úsmevom. Vraj to bol jej dobrý priateľ, ktorý aj ju
obdaril touto schopnosťou. Na druhý deň sa opäť vybrali deti do lesa. Počas
hľadania sa im prihovorila stará sova. Tá ich zaviedla do hlbokého lesa, kde
zvolala všetky zvieratá, ktoré žili v lese. Tie sa im všetky predstavili.
Medzi nimi bol medveď hnedý, srna lesná, srnce, jeleň, líška, vlk, zajac,
ježko, veverička, ďateľ, kukučka, rys, jazvec, diviak, kuna lesná, mravce,
daniel, roháč, motýľ, včielky, osy, slimáky, čmeliaky, lykožrúty, dážďovky,
krtko, lasica, tokáne, bažanty a. jarabice. Zvieratká ukázali deťom svoje
obydlia, v ktorých žili a počas studených a daždivých dní
a nocí prespávali. Deti sa im tiež predstavili a zaviedli ich do
svojho domu, kde bývali so starou mamou. Tá ich skromne pohostila
a poprosila ich , aby dávali pozor na deti a chránili ich. Urobila to
preto, lebo cítila, že slabne a blíži sa jej čas odísť na ďalekú cestu,
z ktorej sa viac nevráti. Natálka a Jakub spolu so zvieratkami začali
stavať veľkú stodolu. Každé zvieratko pomáhalo. Krtkovia a diviaky kopali
a ryli základy, medvede a vlci lámali drevá na konštrukciu, stnky
a jelene ťahali konáre, líšky a jazvece prinášali malé kríky,
veveričky, kuny a sysle obhrýzali konáre, ktoré použili na prikrytie
strechy. Vtáčiky prinášali steblá trávy a slamu. Každý pomáhal ako vedel.
Táto stavba trvala celý týždeň a výsledok bol prekrásny. Zvieratká
nevedeli pochopiť načo stavia Jakub a Natálka túto veľkú stodolu. Deti im
prezradili, že stodola bude ich novým bydliskom, v ktorom budú všetci
spoločne bývať. Stodola bola veľmi suchá, teplá a chránila zvieratká pred
zlým počasím. Starká, deti a zvieratká si žili spoločne a navzájom si
pomáhali a ochránili sa. Deti pomaly vyrástli a stará mama bola stále
chorľavejšia. Poriadne sa o ňu starali. Zvieratká jej nosili bylinky,
šípky, lipové lístky, z ktorých jej Natálka varila čaje. Starká bola
vďačná. Jedného letného rána vstali deti na ston starkej.Tá ich volala ku
svojej posteli a posadila ich ku sebe a obom chytila ruky a so
slzami v očiach sa s nimi lúčila. Zvieratká tiež vycítili, že starká
umiera a prišli sa s ňou rozlúčiť a poďakovať sa jej za všetko, čo
pre nich v živote urobila. Stará mama ich poprosila, aby naďalej dávali
pozor na jej vnúčatká. Vtom s úsmevom na tvári zavrela oči a zomrela.
Deti ju pochovali pod vŕbu, kde sa im a starej mame zjavil trpaslík. Nad
jej hrobom stále svieti jasná hviezda. Jakub a Natálka žili naďalej so
zvieratkami v lese.
Autor: Silvia Balogová
